Nezvládnutá policajná agresivita? “Bachári” majú svoj uzavretý svet, týraniu ľudí vo väzbe by konečne mala zabrániť novela zákona
Psychické a fyzické násile voči obetiam je neprípustné. Hovorí to zákon, realita je však v mnohých prípadoch iná. Pri násilí sa väčšinou hovorí o domácom násilí medzi partnermi. S týraním a násilím však prichádzame do kontaktu aj v pracovnom prostredí a deje sa aj v ústavoch a inštitúciách, ako sú napríklad ústavy pre výkon väzby, ale aj zariadenia sociálnych služieb, kde má dohľad priamo štát.
Jedným z najšokujúcejších príbehov je prípad nebohého generála Milana Lučanského. Na jeho tele po smrti našli znalci desať závažných poranení, ktoré pred nástupom do väzby nemal. Za dvadsaťšesť dní, ktoré strávil vo väzbe, bolo jeho telo pokryté modrinami, škrabancami, tržnou ranou na hlave s čerstvo vybratými stehmi, vpáčeným okom a zlomeným očným oblúkom. Dodnes nemáme odpoveď, kto mu tieto zranenia spôsobil. Keď prípad po prvýkrát vyšetrovala policajná inšpekcia, odmietla ho s tým, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania, pretože zranenia neobmedzovali generála Lučanského v obvyklom spôsobe života a teda nemôže ísť o trestný čin ublíženia na zdraví.
“Som z toho zhrozená. Pre mňa je zarážajúce, že vôbec niekto argumentoval obvyklým spôsobom života. Ak sa vôbec vo väzbe dá hovoriť o obvyklom spôsobe života. Všetci policajti aj prokurátori vedia, že všetky zranenia s dobou liečenia nad 7 dní sú posudzované podľa trestného zákona ako ublíženie na zdraví,” komentuje prípad generála Lučanského štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Katarína Roskoványi. Dodáva, že štát umožnil týranie vo väzbe aj v prípade iných ľudí. Read More