“Je to odpad z chemickej výroby, medziprodukty, herbicídy, pesticídy, ropné látky, prchavé ropné uhľovodíky, možno búračkový materiál. Toto bolo prekryté výkopovou zeminou zo stavieb. A do toho ešte pristúpilo to, že po napustení Gabčíkova hladina podzemnej vody stúpla a zaplavila to,” opisuje geológ Pavol Tupý situáciu na jednej z najnebezpečnejších skládoch chemického odpadu v bratislavskej Vrakuni, ktorá ohrozuje zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove.
Pôvodne malo byť riešením zapuzdriť ju v kapsule, do ktorej by nevtekala žiadna ďalšia voda a z ktorej by jedy neunikali do vody. Od tejto metódy vedenie ministerstva životného prostredia ustúpilo. Padlo nové rozhodnutie- obsah skládky vyťažiť a dekontaminovať metódou termickej desorpcie. Laicky to znamená ohriatie zeminy znečistenej chemikáliami, ktorým sa jedovaté zložky vylúčia. Experti upozorňujú, že metóda sa nedá aplikovať pod vodou- a významná časť vrakunskej skládky je zaplavená a leží pod vodou.
“Odpad by sa musel vybrať, aby sa premiestnil k desorpčnej jednotke. Ale to by bolo potrebné skládku fyzicky otvoriť a postupne spracovať.
Na časť skládky, ktorá je pod vodou, táto metóda termickej desorpcie použiteľná nie je. Druhý aspekt je, že na samotné vybratie odpadu, aby sa premiestnil k desorpčnej jednotke, by bolo potrebné tú skládku fyzicky otvoriť a postupne spracovať.
“Podľa mňa to nie je možné urobiť bez chranných prostriedkov, alebo opatrení, ktoré by dostali zápach pod kontrolu. Ten zápach by bol enormný. Už pri prácach, keď sa robili vrty a vyberali sa vzorky v objeme niekoľko desiatok kilogramov, ten zápach bol taký silný, že ľudia mali vážne problémy, aby vydržali v takom prostredí. Samozrejme, všetko je technicky riešiteľné, ale nie bez toho, aby sa to vyskúšalo, vedelo sa na akej ploche sa to bude otvárať. Zápach by sa šíril do vzdialenosti niekoľko stoviek metrov, možno kilometrov,” vysvetľuje geológ. Dodáva, že by išlo o projekt, ktorý by trval niekoľko rokov, práce by sa robili aj v horúcom období, kedy by vyparovanie bolo väčšie, ako v chladných obdobiach.
“V prípade otvorenia skládky by sa museli urobiť opatrenia, aby sa situácia výrazným spôsobom nezhoršovala. Napríklad by do výkopu nemohlo pršať, snežiť, malo by to byť chránené pred vetrom, možno by tam malo byť zariadenie, ktoré by odsávalo tie výpary a boli by tam filtre,” hovorí v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou geológ Pavol Tupý. Read More